Kipchogeho krv monitoruje každú minútu nový špeciálny senzor, kúpia ho už aj rekreační bežci

Nový diel týždenného newslettra Výklus o behaní.

Dobrý deň,

keď Keňan Eliud Kipchoge vybehol uplynulú nedeľu na trať maratónu v holandskom Twente, na pravom ramene mal umiestnený približne trojcentimetrový biely krúžok.

Olympijský víťaz a svetový rekordér v maratóne sa tak zaradil k profesionálom, ktorí začali v každodennom živote vrátané tréningu a pretekov využívať takzvaný glukózový športový biosenzor.

Keďže ide o technologickú novinku, podobných športovcov ako Kipchoge zatiaľ nie je veľa.

Biosenzor predstavil výrobca len v septembri a odvtedy ho používali predovšetkým cyklisti – napríklad jazdci z tímov Jumbo Visma a Ineos Grenadiers.

O čo ide a na čo je potrebný?

Ide o zariadenie, ktoré monitoruje hladinu glukózy v tele a ktoré v mierne odlišnej podobe donedávna využívali len diabetici. Tentokrát sa však výrobca prvý raz zameral na vrcholových športovcov bez zdravotných komplikácií.

V texte nájdete odpoveď na to, ako senzor pracuje, koľko stojí, ako dlho vydrží a či jeho používanie má zmysel aj pre rekreačných bežcov.

V histórii maratónskych behov by ste zbytočne hľadali kvalitnejšieho a úspešnejšieho vytrvalca ako Eliuda Kipchogeho.

Keňan premenil 14 maratónskych štartov na 12 víťazstiev, vyhral olympiádu, výrazne zlepšil svetový rekord a v simulovaných podmienkach ako prvý na planéte zabehol maratón pod dve hodiny.

Na výnimočných výkonoch majú podiel aj viaceré technologické inovácie, pričom Kipchoge využíva hneď niekoľko z nich.

Práve on odštartoval revolúciu v oblasti bežeckej obuvi, keď si obul topánky s karbónovou podrážkou. Neskôr si na ne pripol zariadenie, ktoré meria bežecký výkon vo wattoch, a následne pribudol na jeho predlaktí zvláštny krátky návlek, ktorého význam zatiaľ verejnosť nepozná.

V uplynulých dňoch pridal Kipchoge do portfólia inovácií ďalší komponent – biely krúžok na zadnej časti ramena. Na rozdiel od spomenutého návleku, o ktorom zatiaľ veľa nevieme, o aktuálnej novinke informoval Keňan pomerne presne.

Ide o biosenzor s názvom Abbott Libre Sense od americkej firmy, ktorá sa dlhodobo zameriava na výrobu diagnostických medicínskych pomôcok.

Senzor obsahuje tenké vlákno, ktoré sa po prilepení na zadnú časť ramena dostane pod kožu a monitoruje takzvanú intersticiálnu tekutinu. Pomocou nej zariadenie na pravidelnej báze meria hladinu glukózy v tele.

Biosenzor následne cez bluetooth odosiela údaje do aplikácie v smartfóne používateľa, pričom konkrétne hodnoty dokáže zaznamenať s minútovou periodicitou.

Vďaka tomu získa športovec detailný obraz o zmenách hladiny cukru v krvi, a to nielen počas bežného dňa, ale aj počas tréningov či pretekov.

Senzor je určený športovcom vo veku od 16 rokov, zariadenie vydrží na zadnej strane ramena 14 dní.

Lepšia regenerácia aj výkon

Prečo je užitočné poznať hodnotu hladiny cukru v krvi aj pre športovcov, ktorí nepatria k diabetikom? Odpoveďou je špecifické správanie organizmu.

Za bežných podmienok má ľudské telo tendenciu vytvárať si zásoby glukózy, aby bolo pripravené na prípadný energetický výdaj.

Navyše, len čo začneme športovať, vystavíme telo do stresovej reakcie, na ktorú reaguje ďalším navýšením glukózy. Tento efekt však netrvá dlho.

„Neskôr pri aktivite – najmä dlhodobej, keď sa vyčerpajú zásoby glykogénu, sa začne znižovať aj glukóza. Tá je obzvlášť dôležitá pri vytrvalostných športoch," vysvetľuje Jim McCarter, riaditeľ spoločnosti, ktorá senzor uviedla na trh.

Vďaka biosenzoru dokáže športovec sledovať, ako rýchlo sa pri výkone jeho zásoby glukózy vyčerpajú, a vie si tak presnejšie naplánovať ich dopĺňanie. Rovnako sa dokáže efektívnejšie „predzásobiť" tak, aby nastúpil na štart s čo najefektívnejšou energetickou bilanciou.

McCarter dodáva, že poznanie a pochopenie hladín glukózy v reálnom čase môže pomôcť športovcom aj v tom, čo a kedy konzumovať, vďaka čomu môžu zlepšiť takisto regeneráciu. Toto konštatovanie potvrdili aj viaceré štúdie.

Podľa výrobcu biosenzor pozitívne hodnotili aj cyklisti na Tour de France, ktorí dokázali presne načasovať príjem stravy tak, aby pozitívne ovplyvnila výkon počas etapy.

Na Slovensku nedostupné

Eliud Kipchoge je prvým vrcholovým bežcom, ktorý oznámil spoluprácu s výrobcom nového zariadenia. V propagačnom videu tvrdí, že jeho prínos odpozoroval už pri prvých tréningoch.

„Dozvedám sa, ako moja hladina glukózy súvisí s mojím bežeckým výkonom, a už pozorujem, ako rýchlo môžu malé úpravy spôsobiť veľký rozdiel,“ konštatuje.

„Svet maratónu napreduje a poznanie glukózy v tele môže zohrávať dôležitú úlohu,” dodáva aktuálny olympijský víťaz.

Kipchoge využil novinku už v príprave na maratón v holandskom Twente, ktorý vyhral časom 2:04:30 h.

Zariadenie Abbott's Libre Sense je dostupné už aj pre verejnosť, na Slovensko ho však výrobca zatiaľ neposiela.

Kúpiť sa dá v rôznych balíkoch, v závislosti od konkrétneho balíka sa cena senzora pohybuje od 65 do 80 eur za kus.

Kliknutím na obrázok spustíte prehrávanie videa v novom okne

Radšej myslite na tréning

Atletický tréner Štefan Mereš hovorí, že môže ísť o užitočnú pomôcku pre profesionálov, ktorá však pre rekreačných bežcov nemá zásadné opodstatnenie.

„Nebudem prekvapený, ak o niekoľko rokov na štarte maratónu uvidíme desiatky elitných bežcov s takýmto senzorom. Pre vrcholových bežcov, ktorým záleží na každej sekunde, je zloženie výživy a správne časovanie príjmu energie naozaj dôležité," myslí si Mereš.

„Vďaka biosenzoru navyše dokážu športovci a tréneri ľahšie rozoznať, ako telo pri vytrvalostnej aktivite využíva cukor a kedy sú zásoby vyčerpané. Hovoríme však o aktivite, ktorá trvá viac ako hodinu."

Mereš však upozorňuje, že správna hladina glukózy v krvi predstavuje len jeden z mnohých parametrov bežeckého výkonu. Získané údaje je navyše potrebné konzultovať s odborníkom.

„Pre športovcov diabetikov to môže byť výborná vec, zdravý rekreačný športovec však takéto zariadenie nepotrebuje," hovorí tréner.

Dodáva, že pre bežeckých nadšencov bude efektívnejšie, ak budú klásť ešte väčší dôraz na zdravú stravu a rozumne zostavený tréning.

Správy týždňa

Tibor Sahajda a Margaréta Bičanová sa stali v Skalici majstrami Slovenska v behu na 10 000 metrov. Sahajda zvíťazil výkonom 30:32,97 min, Bičanová dosiahla čas 36:12,23 min.

Vo veku 74 rokov zomrel Vladimír Výbošťok, veteránsky svetový rekordér v behu na 100 metrov a veteránsky medailista z majstrovstiev sveta a Európy. Výbošťok nazbieral vo veteránskej kategórii na ME a MS dovedna 53 medailí. V auguste 2012 na ME vyrovnal v behu na 100 m svetový rekord Američana Robbinsa 12,37 s.

Cestný beh z Devína do Bratislavy oslávil uplynulý týždeň 100 rokov. Prvýkrát sa konal 24. apríla 1921, z Devína vtedy odštartovalo 37 bežcov a 21 z nich dobehlo do cieľa pred budovou SND. V roku 2018 dokončilo preteky rekordných 6015 bežcov.

Česká chodkyňa Anežka Drahotová mala pozitívny dopingový test. V utorok o tom informovala Česká antidopingová agentúra. Problémovú vzorku atlétke odobrali krátko predtým, ako získala striebro na majstrovstvách Európy v roku 2018 v Berlíne. Atlétka svoju vinu odmieta.

Výkon týždňa

Ultrabežec z Litvy Aleksandr Sorokin vytvoril svetový rekord v behu na 100 míľ. Zvládol ich za 11 hodín, 14 minút a 56 sekúnd, čím prekonal predošlé maximum približne o päť minút. Sorokin následne v behu pokračoval ešte 45 minút a po 12 hodinách mu rozhodcovia namerali 170 odbehnutých kilometrov.

Znamená to, že ultrabežec vydržal bežať 12 hodín priemerným tempom 4:14 na kilometer. Celý čas bežal na 400-metrovej atletickej dráhe. Rekord ešte čaká na oficiálne schválenie.

Foto týždňa

Bežec trénuje za mestom Lewiston v americkom štáte Idaho pri slnečných lúčoch, ktoré svietia medzi oblakmi.

Foto – AP