Svetový Newsfilter

Najdôležitejšia správa z každého regiónu, stručne, zrozumiteľne, s kontextom.

Ďakujeme, že odoberáte tento newsletter. Budeme radi, ak ho prepošlete známym. Dostali ste tento newsletter a chcete ho odoberať? Stačí kliknúť sem.

Svetový newsfilter: Kapituloval Zelenskyj a odovzdal Rusom Donbas?

Svetový newsfilter každý piatok prináša súhrn a vysvetlenie dôležitých správ zo sveta.

Zobraziť na webe
 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj urobil krok smerom k tomu, aby sa vyriešil konflikt na východe krajiny. Rozhodol sa, že uzná špeciálny status samozvaným republikám v Doneckej a Luhanskej oblasti. Opozícia na čele s Petrom Porošenkom to vníma ako zradu.

O čo ide: Špeciálny štatút pre časť Donbasu nie je nič nové. Spomína sa už v Minských dohovoroch, ktoré podpísal exprezident Porošenko s partnermi z Ruska, Francúzska a Nemecka.

Raz ho dokonca Porošenko neúspešne navrhol v parlamente ako zákon.

V čom je teda problém? Lídri spomínaných štátov sa zhodujú na tom, že Minské dohovory pri riešení konfliktu, ktorý trvá už viac ako päť rokov, nemajú alternatívu.

Problémom bolo ich uplatňovanie. Každá strana si totiž harmonogram najdôležitejších bodov vysvetľovala po svojom.

Ako vysvetľuje expert na Ukrajinu Alexander Duleba, separatisti a Rusi najskôr chceli špeciálny štatút, a až potom sľubovali Ukrajine plnú kontrolu nad hranicou, odchod cudzích vojsk a voľby.

Kyjev zas trval na tom, že najskôr musí mať pod kontrolou hranice, potom môžu byť slobodné voľby a špeciálny štatút pre Donbas.

Bez zbraní: Zelenskyj tak nenavrhuje nič nové. Variant, ktorý predpokladá splnenie všetkých podmienok naraz, by podľa Dulebu mal fungovať takto: ukrajinský parlament ako gesto dobrej vôle schváli špeciálny štatút pre Donbas.

Ten by však získali až po tom, čo prebehnú voľby a OBSE ich vyhlásil za čestné a slobodné.

Inými slovami, museli by prebehnúť v súlade s ukrajinskou legislatívou, bez prítomnosti cudzej armády a pod plnou kontrolou hraníc zo strany Ukrajiny.

Má na to: To sľubuje aj Zelenskyj, ktorý má pohodlnú väčšinu v parlamente. Na rozdiel od Porošenka tak môže svoju časť dohody splniť a zabrániť tomu, aby sa z Donbasu stal zamrznutý konflikt.

K tomu je ešte veľmi ďaleko, no na to, aby sa začali mierové rozhovory, je Zelenského ústretový krok nevyhnutný, vraví Duleba.

Severná Amerika: Sandersova operácia môže pomôcť jeho súperom

Bernie Sanders, jeden z favoritov na zisk nominácie Demokratickej strany do prezidentských volieb, podstúpil operáciu. Až do odvolania preto prerušil kampaň. Jeho zdravotné problémy môžu mať značný vplyv na ďalší vývoj volieb.

Čo sa stalo: 78-ročný senátor v utorok pocítil bolesť hrude a lekári museli riešiť priechodnosť jeho tepien. Operácia bola úspešná a Sanders je vraj v dobrej nálade a komunikuje.

Pre zdravotné problémy však musel vynechať demokratickú debatu o kontrole zbraní. Zrušil aj ďalšie naplánované podujatia.

Ako sa mu darí: Najstarší kandidát medzi demokratmi sa bude chcieť vrátiť do kampane hneď, ako to bude možné.

Bernie Sanders. Foto - TASR/AP

Sanders stále má šancu získať nomináciu, hoci v prieskumoch zaostáva za dvojicou najväčších favoritov (Joe Biden a Elizabeth Warrenová).

Zdravotné problémy však môžu vyvolať pochybnosti o tom, či by prezidentom mal byť muž, ktorý bude mať v čase volieb 79 rokov.

To môže poškodiť aj Bidena, ktorý bude krátko po voľbách oslavovať 78. narodeniny.

Čo to prinesie: Najmladšou z favoritov je 70-ročná Elizabeth Warrenová. Práve senátorke z Massachusetts by najviac pomohlo, ak by sa Sanders rozhodol zo súboja o nomináciu odstúpiť.

Sanders je totiž populárny medzi ľavicovými a progresívnymi voličmi, rovnako ako Warrenová.

Ázia: Čína oslávila veľké výročie streľbou do ľudí, ktorí chcú demokraciu

Prvý ostrý výstrel protestov v Hongkongu padol v deň 70. výročia vzniku komunistickej Číny.

Zatiaľčo v Pekingu v uliciach počas prehliadky pochodovalo 15-tisíc vojakov, v Hongkongu proti čínskej vláde protestovali desaťtisíce ľudí.

Čo sa stalo: Veľký sviatok sa v Hongkongu premenil na jeden z najnásilnejších a najchaotickejších dní protestov, ktoré trvajú už štyri mesiace.

Nekončia sa aj napriek tomu, že vláda už stiahla na zákon o vydávaní osôb podozrivých z trestných činov, ktorý ich spustil.

V deň, ktorý mal patriť oslavám čínskeho režimu, ich polícia zakázala. Ľudia aj tak vyšli do ulíc.

Čakal ich tam silný odpor, pri ktorom utrpelo zranenia takmer 70 ľudí. S policajtmi sa dostali do konfliktu a hádzali do nich zápalné fľaše aj tehly.

Čo hovorí Peking: Postrelený muž je v nemocnici, obvinili ho z výtržníctva a napadnutia policajta. Policajti sa bránia tým, že mali obavy o svoje zdravie, pretože demonštrant mal kovovú tyč.

Odkaz do Hongkongu posiela aj prezident Si Ťin-pching: v slávnostnom prejave vyhlásil, že nič nemôže ohroziť postavenie Číny vo svete a pokrok čínskeho ľudu.

Čo bude ďalej: Streľba zrejme bude ďalším impulzom pre tých demonštrantov, ktorí si myslia, že protesty by mali pokračovať.

Už v stredu, deň po streľbe, prišli pred školu, kde študuje postrelený 18-ročný mladík.

Protesty v Hongkongu deň po streľbe na demonštrantov. Foto - TASR/AP

Neupokojili ich ani slová Si Ťin-pchinga, ktorý v Pekingu povedal, že Čína chce udržať model "jeden štát, dva systémy" a zabezpečiť dlhodobú stabilitu Hongkongu.

Popri tom čínsky prezident určite bude pracovať aj na upevňovaní svojej moci a historického odkazu. Aj utorkovú prehliadku symbolicky sledoval z miesta, na ktorom Mao Ce-tung vyhlásil vznik Čínskej ľudovej republiky.

Európa II.: Johnsonov posledný pokus dohodnúť sa s EÚ

Boris Johnson prišiel s plánom, ako zabrániť brexitu bez dohody. Má byť alternatívou k takzvanej írskej poistke, pre ktorú dohoda vyjednaná ešte Theresou Mayovou neprešla parlamentom.

Čo je v pláne: Johnson navrhuje, aby z colnej únie odišlo celé Spojené kráľovstvo. Vrátane Severného Írska, ktoré by však čiastočne ostalo v jednotnom trhu.

Johnson tak chce predísť klasickému tvrdému režimu na hranici Írska a Severného Írska. Niektoré tovary by aj tak museli prejsť colnými kontrolami, no tie by podľa britskej vlády nemali byť na hranici ani v jej okolí. Namiesto toho by mali prebiehať už u výrobcov, v prístavoch alebo elektronicky.

Čo na to Európa: EÚ to považuje za pokrok, no stále je opatrná. Johnsonovi odkazuje, že plán si preštuduje. Zároveň vraví, že všetkých 27 štátov stojí za Írskom.

Kľúčový bude samit EÚ 17. októbra. Írom sa niektoré body Johnsonovho návrhu pozdávajú, no upozorňujú na to, že hladký režim na hranici nezabezpečí.

Proti je zatiaľ europarlament aj britská opozícia, ktorá premiéra zaviazala, aby najneskôr 19. októbra vypýtal odklad, ak dovtedy neprejde dohoda.

Johnson aj tak trvá na tom, že Británia odíde 31. októbra.

Latinská Amerika: Korupcia dostala Peru do absurdnej situácie

Peruánsky prezident Martin Vízcarra sa rozhodol rozpustiť parlament, aby vyvolal predčasné voľby, no namiesto toho by mal vo funkcii skončiť on. Na základe rozhodnutia parlamentu, ktorý rozpustil.

Čo sa deje: Kľúčovým slovom, ktoré spája všetkých aktérov je, korupcia. Vízcarra sa dostal do čela Peru z pozície viceprezidenta, pretože vtedajší prezident Pedro Pablo Kuczynski odstúpil deň predtým, ako mal parlament hlasovať o tom, či ho odvolá. Pre korupciu.

Parlament ovláda opozícia. Najsilnejšiu stranu vedie Keiko Fujimorová, ktorá je vo väzbe. Pre korupciu a pranie špinavých peňazí.

Ešte nekončíme: Vízcarra sa snažil zabrániť tomu, aby si opozícia cez parlament dosadila na ústavný súd svojich favoritov. Nepodarilo sa.

Na súde teda v kľúčovom období, keď sa vyšetruje obrovská latinskoamerická korupčná kauza (Lava Jato), sedia kandidáti tých, ktorí sa môžu stať predmetom vyšetrovania.

Vízcarra zároveň tvrdí, že parlament blokuje jeho protikorupčné reformy. Patovú situáciu preto chcel riešiť voľbami, no poslanci ho označili za nespôsobilého.

Čo sa stane: Ústavní právnici sa sporia v tom, kto má pravdu. Či Vízcarra mal dôvody na to, aby rozpustil parlament a či poslanci mohli urobiť to, čo urobili.

Posledné, čo Latinská Amerika potrebuje, sú nepokoje v ďalšom štáte. Väčšina ľudí podporuje prezidenta a chce nové voľby. Časť z nich už vyšla do ulíc.

Na Vízcarrovu stranu sa postavila aj polícia a armáda. To by mohlo byť kľúčové.

Afrika: Čo dokáže jedna čiapka

Obyčajná červená baretka je v centre politického konfliktu v Ugande. Vláda zakázala civilom, aby nosili baretku, ktorú označujú za vojenský symbol. V skutočnosti je problém v tom, že ide symbol o najvýraznejšieho predstaviteľa opozície.

O čo ide: Baretka je jedným z poznávacích znakov speváka s umeleckým menom Bobi Wine. Práve populárny ugandský umelec a poslanec sa rozhodol, že porazí autokratického prezidenta Museveniho, ktorý v krajine vládne od roku 1986.

Voľby budú v roku 2021 a Wine má podporu hlavne medzi mladšími obyvateľmi Ugandy.

Už si to zažil: Museveni si uvedomuje, že s jeho vládou a neochotou vzdať sa po viac ako tridsiatich rokov moci, je nespokojných čoraz viac ľudí. Svojho súpera sa preto snaží oslabiť.

Bobi Wine. Foto - TASR/AP

Odkedy Wine ohlásil, že ide do politiky, čelil viacerým obvineniam a ocitol sa aj vo väzení. Teraz hovorí, že zákaz baretiek jeho hnutie nezastaví.

Prečo sa mu darí: Mnoho ľudí v Ugande celý svoj život prežilo pod vládou Museveniho. Polovica populácie je mladšia ako 16 rokov a Wineovo volanie po generačnej obmene v politike má preto veľké publikum.

K jeho popularite prispieva aj to, že žiada pokojnú zmenu vo voľbách, nie prevrat či krvavú revolúciu, ktoré v Afrike nie sú nič výnimočné.

Vláda ho preto vidí ako hrozbu a bude robiť všetko preto, aby voľby v roku 2021 nevyhral.

Číslo týždňa: 13,9

Rakúski Zelení sa vrátili vo veľkom štýle. Pred dvoma rokmi vypadli z parlamentu, no v predčasných voľbách tentoraz získali o 10 percent viac a majú šancu byť vo vláde.

Výsledky parlamentných volieb v Rakúsku. Zdroj: orf.at

Zeleným pomohlo to, že čoraz viac voličov (najmä mladých) zaujíma klíma. Víťaz volieb Sebastian Kurz chce o novej koalícii rokovať so všetkými stranami, no ak sa dohodne so Zelenými, jeho imidžu to len prospeje. Hlavne medzi mladými, ktorí ho odsudzujú za to, že vládol s FPÖ.
 

Video týždňa

Donald Trump je pod veľkým tlakom. Takto si to ventiluje na novinároch.

Kliknutím na obrázok spustíte prehrávanie videa v novom okne

Čo čítať v zahraničných médiách:

Mnohé kapitoly čínskej histórie sa dnes môžu zdať ako veľmi vzdialené a odtrhnuté od dnešnej reality ekonomickej veľmoci. Čiernobiele fotografie zachytávajú chudobu na miestach, kde sa dnes na donášku jedla využívajú mobilné aplikácie aj prelomovú návštevu Richarda Nixona v Pekingu, ktorý je dnes domovom mnohých západných značiek. No nie všetko sa zmenilo.

Washington Post vo fotoreportáži k 70. výročiu komunistickej Číny.

Pred rokom novinár Džamál Chášukdží vošiel do budovy saudskoarabského konzulátu v Istanbule, no už sa z nej nedostal živý. Jeho snúbenica Hatice Cengiz pokračuje v boji za spravodlivosť.

Spiegel o vražde Chášukdžího.

Ak sa stane prezidentkou, som si istý, že nás čaká právny spor. Stavil by som sa, že ho vyhráme. Je to aj napriek tomu pre nás zlé? Áno, nechcem, aby sme viedli veľký spor s našou vládou.

Šéf Facebooku Mark Zuckerberg v uniknutých nahrávkach hovorí tom, čo sa môže stať, ak prezidentské voľby vyhrá Elizabeth Warrenová. Nahrávky zverejnil portál The Verge.

Volodymyr Zelenskyj sa dostal k moci vďaka dvom kľúčovým sľubom: že bude bojovať proti korupcii a prinesie mier na východe Ukrajiny. V prvom sa mu nedarí a pri druhom čelí rastúcemu tlaku na to, aby dosiahol pokrok.

Komentátor Bloombergu Leonid Beršidskij o ukrajinskom prezidentovi.

Predstavujú navrátilci bezpečnostné riziko?A ak áno, do akej miery? Malý balkánsky štát má menej ako dva milióny obyvateľov, ale zo žiadnej európskej krajiny neodišlo k takzvanému kalifátu v prepočte na počet obyvateľov toľko ľudí ako z Kosova. 

Deutsche Welle v reportáži o tom, ako sa Kosovo snaží začleniť do spoločnosti bývalých členov Islamského štátu.

Zmeniť nastavenia e-mailov
Odhlásiť z odoberania