High 5ive: Budem tvoja špinavá perla. Anita Lane nebola len múzou Nicka Cavea

Pravidelný osobný výber počinov z mora (pop)kultúry, ktoré by vás mohli zaujať.

 Prepošlite tento newsletter komukoľvek, kto by ho mal čítať

 Zobraziť tento newsletter na webe (napríklad ak ho chcete zdieľať)

 
*

Tá partia zvonku vyzerá ako nepriestrelný pánsky klub. Obleky, rázne charaktery, gestá, dym a tvrdý splín. Enkláva, ktorú si Nick Cave okolo seba za desaťročia vytvoril, môže pôsobiť veľmi mužsky. Ženy sa tu pohybovali skôr na okrajoch. Jedna však od začiatku patrila k tvrdému jadru a tvorivo sa podpísala na diele skupiny.

Anita Lane varila temné polievky s Nickom ešte pred vznikom Bad Seeds, podpísala na jednom z najvýraznejších čísiel zoskupenia, skladbe Stranger Than Kindness. S Blixom si zaspievala éterickú Blume, po boku jej v sólových projektoch stáli „zlé semená“ Barry Adamson či Mick Harvey. Vždy ako rovnocenní partneri.

Počúvam jej prvý sólový album Dirty Pearl (1993) a znie to ako Cave z dámskom podaní. Nejde o žiadne kopírovanie, ale o doklad toho, ako sa ich svety prelínali. „Ak by som mala zomrieť, postaraj sa o moju dušu“, spieva v jednej skladbe. Anita Lane nás prednedávnom opustila a dúfam, že jej duša bola v poriadku.

Kliknutím na obrázok spustíte prehrávanie videa v novom okne

Anita Lane - The World

Kliknutím na obrázok spustíte prehrávanie videa v novom okne

Anita Lane - Jesus Almost Got Me

*

Čo sa stane, keď sa stretne estetika japonských grafík s energiou európskych metropol? V druhej polovici 19. storočia z toho vo výtvarnom umení vznikol výživný koktail. Pod názvom japonizmus či japonéria si našiel cestu na plagáty i do umeleckých diel viacerých avantgárd. Umelci Hokusai či Hiroshige takto zmoderneli.

Ako výborný príklad tejto umeleckej výmeny môže poslúžiť franúzsky výtvarník Henri Riviére (1864-1951). Konkrétne jeho cyklus 36 pohľadov na Eiffelovu vežu, ktorý je inšpirovaný sériou 36 pohľadov na horu Fudži. Často prekvapivé kontexty, v ktorých tu Eiffelovka vystupuje, otvárajú zaujímavý pohľad na Paríž prelomu storočí.

*

Izraelskému autorovi Etgarovi Keretovi vyšlo na Slovensku už viacero kníh a dá sa teda predpokladať, že jeho sarkastický a ironický štýl si našiel okruh čitateľov. Najnovšie do portfólia pribudol preklad jeho zbierky poviedok Porucha na kraji galaxie (Artforum). S autorom si o knihe podebatoval aj kolega Mirek Tóda.

Etgar má však prsty aj v čomsi neliterárnom. Konkrétne v zrejme najtenšom dome na svete. Navrhol ho poľský architekt Jakub Szczesny a keďže Keret bol jeho prvým obyvateľom, nesie jeho meno. Keretov dom vo Varšave má šírku ledva meter a pol. Svojim vstupom do „škáry“ mesta reaguje na jeho komplikovanú históriu.

*

Človek si zvykol na život v meste, a preto preňho môže znamenať celý svet. Zabúda na to, čo je za mestskými hranicami a ako urbánne prostredie pôsobí na „zbytok“ planéty. V tejto situácii sa množia pokusy prinavrátiť si citlivosť pre prírodu a pre jednotu Zeme. Príspevok umelca Olafura Eliassona má názov Life.

Galéria tu nie je miestom prezentácie artefaktov, ale pokračovaním biotopu jej okolia. Do priestorov galérie moderného umenia Fondation Beyeler pri Bazileji preniká voda, mokraď, zeleň. Návštevníci si na hranici umelého a prírodného sveta majú uvedomiť ich jednotu. Naivné? Slabé? Lepšie ako nič? Premýšľajme.


Kliknutím na obrázok spustíte prehrávanie videa v novom okne

Olafur Eliasson: Life / Fondation Beyeler

*

Prvá májová nedeľa je dňom ranného štebotania vtákov. Alebo ak chcete oficiálne – je to International Dawn Chorus Day. V tento deň si fanúšikovia operenej fauny na celom svete nastavia budíky, aby na vhodnom mieste popri vychádzajúcom slnku počúvali všetky tie zvuky a nápevy.

V nedeľu sa k akcii pripojí aj „zvukový kemp“ Mlynský sad, ktorý si na vystúpenie vtáctva počká v záhrade Schaubmarovho mlynu pri Pezinku. Od pol piatej ráno sa budete môcť započúvať do koncertu pomocou strímu. Alebo počúvať vstupy z iných častí zemegule. No najlepšie, samozrejme, ostáva, zájsť si za spevom osobne.


Kliknutím na obrázok spustíte prehrávanie videa v novom okne

International Dawn Chorus Day 2020

*

Ešte pár tipov krátko:

Kolegyňa Jana Močková píše, prečo sa oplatí vidieť výstavu Edmunda Gwerka v Galérii mesta Bratislavy.

Vydali sme knihu Fareeda Zakariu o postpandemickej dobe. Nazrite.

Čo si myslí režisér Werner Herzog o skateboardingu? Tento krátky rozhovor stojí za to.

Instagramový účet dizajnéra Pabla Rochata sa oplatí preklikať.

A Mac DeMarco spieva, že prichádza kovboj, prichádza kovboj, prichádza kovboj, pri...

*

Dielo týždňa:

Ako vyzerali surferi pred sto rokmi? Vďaka drevorytom Charlesa W. Bartletta (1860-1940), ktorý žil na Havaji, to vieme. Krása.

*

Citát týždňa:

„Povedz mi, čo nečítaš a ja ti poviem, kto si.“

Nassim Nicholas Taleb

*

Do videnia o týždeň!

Zmeniť nastavenia e-mailov
Odhlásiť z odoberania