Ekonomický Newsfilter: Prepad ekonomiky je potvrdený

Stručný Ekonomický Newsfilter dnes prináša podstatné informácie v 1096 slovách a v dvoch grafoch - stačia vám na to 3 a 1/2 minúty čítania. Pripravil Konštantín Čikovský

  Aj vaši kolegovia si zaslúžia náš newsletter, prepošlite im ho.

       Zobraziť tento newsletter na webe (napríkad ak ho chcete zdieľať)

 

1. Odhad rastu hlboko pod 3 percentá je už mainstream

Aj aktuálne zverejnený prieskum NBS medzi analytikmi súkromných bánk predpovedá tento rok slovenskej ekonomike slabý rast - 2,8 percenta.

Už v momente zverejnenia tohto čísla však bolo jasné, že realita je ešte horšia.

  • Hlbší pohľad na predpovede rastu analytikov šiestich bánk hovorí, že reálne očakávajú rast sotva 2,6 percenta (rovnako ako Rozpočtová rada). Jedna banka totiž odhad do prieskumu nedodala a dve banky priznávajú, že do výpočtov ešte nezahrnuli šokujúco nízky výkon slovenskej ekonomiky v druhom štvrťroku (1,9 miesto 3,7).
  • Prečo je to dôležité: Akýkoľvek výkon slovenskej ekonomiky v roku 2019 pod plus tri percentá spôsobí problémy. Aj verejný aj súkromný sektor totiž plánovali svoje výdavky primerane príjmom z ekonomiky rastúcej niekde medzi 4 až 5 percentami.

    Čo bude nasledovať a čo treba sledovať:

  • Vo štvrtok 5. septembra zverejní Štatistický úrad podrobné čísla o ekonomike v druhom štvrťroku. Tie napovedia, do akej miery je problém len v exporte, a do akej miery je neistotou nakazená už aj domáca spotreba.
  • Vo štvrtok 12. septembra zasadne makrovýbor pri Inštitúte finančnej politiky, ktorý pesimizmus potvrdí (v makrovýbore sú okrem ľudí z ministerstva financií aj zástupcovia NBS, rozpočtovej rady a 4 komerčných bánk).
  • Krátko na to daňový výbor oznámi ministrovi financií, koľko peňazí oproti plánu mu bude chýbať tento rok a koľko budúci.
  • S rozpočtom na tento rok potom Ladislav Kamenický už aj tak neurobí nič, lebo na to nebude čas.

    Nové realistickejšie čísla by však mohli ministerstvu financií pomôcť pribrzdiť rozšafnosť sľubov predvolebného rozpočtu.

    2. Nemecký biznis má náladu ako v roku 2012

    Index podnikateľskej klímy Ifo v Nemecku klesol v auguste z 95,8 na 94,3 bodu.

    S čím sa to dá porovnať:

  • Je to najnižšia úroveň od novembra 2012 (dlhová kríza)
  • Výrobné podniky boli naposledy takéto pesimistické v roku 2009 (veľká finančná kríza).
  • Čo to podľa analytikov Ifo znamená: Zvyšuje sa pravdepodobnosť recesie v Nemecku už po treťom štvrťroku.

    Kto je výnimka: Viditeľne sa už zhoršili aj odhady vývoja v službách, ktoré európsku a najmä nemeckú ekonomiku chránili pred recesiou v prvom polroku.

    Len mierne zhoršenie hlásia nemeckí stavbári, ktorí sa nesťažujú ani na vyhliadky zákaziek na budúce mesiace.

    3. Trump chvíľu veril, že Čína sa ho zľakla

    Pre pochopenie toho, aké nervózne a neisté musia byť trhy z vývoja americko-čínskej obchodnej vojny, ponúkame pár kľúčových citátov dokresľujúcich výkyvy nálad okolo zavedenia nových ciel:

    „Rozhodnutie Číny zaviesť dodatočné clá si vynútil unilateralizmus a protekcionizmus Spojených štátov,“ argumentovalo v piatok čínske ministerstvo obchodu.

    „Naše skvelé americké firmy majú nariadené okamžite hľadať alternatívu k Číne, vrátane presunu svojich podnikov domov a výroby produktov do USA. Čínu nepotrebujeme,“ reagoval Trump.

    „Sme ochotní riešiť problém prostredníctvom pokojných konzultácií a spolupráce. Sme rozhodne proti ďalšej eskalácii obchodnej vojny,“ odkázal v pondelok čínsky vicepremiér Liou Che.

    „Prvý raz vidím, že sa skutočne chcú dohodnúť. Myslím si, že je to veľmi pozitívny krok, začneme rokovať vážne,“ reagoval Trump na podanú čínsku ruku.

    “Čína nemení svoj postoj. Čína sa nepodvolí tlaku Spojených štátov,” schladil optimizmus v pondelok večer šéfredaktor čínskych vládnych novín Global Times Hu Xijin, ktorý je považovaný za hovorcu oficiálnych stanovísk čínskej vlády.

    A ako bonus najsmutnejší citát dňa:

    „Musíme si prestať myslieť, že budúci rok sa veci vrátia do normálu,“ povedal v rozhovore pre Financial Times prezident pobočky Fedu v St. Louis James Bullard.

    4. Francúzske vína nebudú v USA s clami, podaril sa kompromis okolo digitálnej dane

    Francúzsko a USA dohodli zmier v otázke digitálnej dane, ktorú uvalilo Francúzsko jednostranne na veľké americké internetové firmy ako Facebook, Google, Amazon, Apple či Uber.

    Podstata sporu:

  • Po opakovanom neúspechu francúzskeho návrhu na zdanenie veľkých digitálnych firiem jednotnou európskou daňou sa Macronova vláda tento rok rozhodla daň uvaliť sama.
  • Ospravedlnením selektívnej dane bolo, že internetové giganty neplatia riadne dane a posielajú ich do offshorov mimo krajín, kde poskytujú reálne (väčšinou reklamné) služby.
  • Trumpova vláda sa prirodzene rozhodla chrániť ich firmy, ktoré síce ani doma neplatia riadne dane, ale majú tam významnú časť akcionárov. Francúzi preto dostali varovanie, že americké vláda v odvete zavedie clá na dovoz ich vína.
  • Pointa kompromisu: Cez víkend sa dohodlo, že Francúzsko a USA si počkajú na nové pravidlá pre digitálnu daň, ktoré navrhne OECD. Ak bude daň určená pravidlami OECD pre Facebook a kol. vyššia ako francúzska digitálna daň, francúzska vláda vráti firmám rozdiel v zaplatenej dani.

    Prečo je to dôležité aj pre Slovensko: Ak sa udomácni globálny princíp (OECD), podľa ktorého majú platiť dane veľké internetové firmy, slovenský rozpočet na tom zarobí.

    Slovensko totiž ako malá krajina nie je schopné gigantov ako Facebook či Google efektívne zdaniť vlastným zákonom a neúspešný bol zatiaľ aj pokus o spoločnú európsku daň.

    5. Na dražbu vo Voderadoch prišli len novinári a zvedavci

    Outlet vo Voderadoch pri Trnave sa nepodarilo predať ani v druhom kole dražby (reportáž Trendu).

    Prečo to je dôležité: Outlet vo Voderadoch bol prvým a možno aj posledným pokusom o tento žáner predaja na Slovensku.

    Na rozdiel od seneckého projektu Ivana Čarnogurského (Ipec) vo Voderadoch aspoň začali s predajom, ale návštevnosť nebola dostatočná a podnik skončil v konkurze.

    Ak sa nepodarí nájsť kupca pre areál vo Voderadoch, najnavštevovanejším slovenským outletom už navždy ostane Parndorf.

    Bašternákov tieň atraktivite nepomáha: Na augustový termín dražby neprišiel ani jeden záujemca, hoci ponúkaná cena už klesla z vyše 30 miliónov na štvrtinu.

    Najväčšiu stratu si tak na projekte zapíše VÚB, ktorá uverila nápadu na slovenský outlet vyše 14 miliónmi eur.

    Momentálny nezáujem o areál zrejme zvyšuje aj fakt, že jeho menšinovým ale najznámejším investorom bol v minulosti Ladislav Bašternák (5 rokov nepodmienečne) a tak sú Voderady spájané najmä s jeho menom.

    6. Akcie Johnson & Johnson mali dobrý deň, hoci firma prehrala súd

    Koncern Johnson & Johnson by mal podľa súdu zaplatiť odškodné 572 miliónov dolárov za to, že jeho marketing dlhodobo preceňoval účinky a podceňoval škodlivosť liekov proti bolesti.

    Je tak podľa oklahomskej prokuratúry spoluzodpovedný za opiátovú krízu, pri ktorej zomrelo len v Oklahome okolo 6-tisíc ľudí. Firma sa proti rozhodnutiu sudcu odvolá.

    Kontext:

  • Závislosť na opiátoch spôsobila podľa vlády za posledných dvadsať rokov v USA smrť okolo 400-tisíc ľudí.
  • Štát Oklahoma sa už v rovnakej veci mimosúdne dohodol na odškodnení s výrobcom OcyContinu Purdue Pharma (270 miliónov dolárov) a s Teva Pharmaceutical (85 miliónov dolárov). J&J sa ako jediný rozhodol súdiť.
  • Žaloby za smrť ďalších dvetisíc ľudí by sa mali skončiť na súde v Ohiu v októbri.
  • Akcie Johnson & Johnson v reakcii na rozhodnutie súdu stúpli, pretože odškodné priznané súdom tvorí len 3 percentá zo sumy žalovanej štátom Oklahoma.

    Ak sa vám Ekonomický newsletter páčil, odporučte ho kolegom, návrhy na vylepšenia nám napíšte do Reply alebo na [email protected].

    Zmeniť nastavenia e-mailov
    Odhlásiť z odoberania